Chamtivosť
12. február 2009
Čo znamená chamtivosť? Znamená to, veľa mať pre seba a druhému nedať. Koreňom chamtivosti je nedôvera. Srdce chamtivého človeka je srdcom, ktoré nedôveruje a ktoré má strach zomrieť. Chamtivý človek má strach byť sám sebou. Má strach prosiť blížnych o pomoc a má strach byť chudobným.
Preto sa chce zachytiť niečoho, čo mu pomôže zvíťaziť nad týmto strachom a vzdialiť od seba strach zo samoty. Problém však spočíva v tom, že sa chce zachytiť niečoho a nie niekoho. To znamená, že človek sa stane tým, s čím buduje vzťah. Ak buduje vzťah s niečím t.j. s nejakou vecou, stane sa z neho otrok, ale ak buduje, tvorí vzťah s niekým, zrodí sa z toho láska a priateľstvo. Je na tebe, čo si zvolíš. Správne je chytiť sa niekoho, kto ti pomôže prekonať strach zo samoty, z toho, že môžeš byť opustený, zradený a odmietnutý. Chamtivý človek má strach, veľmi sa bojí a preto zradí. V biblii, ktorá je taká nádherná, nájdeme príklady na všetky životné situácie. Nájdeme v nej všetko: lásku, nenávisť, priateľstvo, nepriateľstvo. Pozrime sa na biblický príklad chamtivosti istej osoby, ktorá mala, ale nechcela dať. Ba práve naopak: mala a chcela mať ešte viac.
Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba. Achab povedal Nabotovi: "Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna." Nabot odpovedal Achabovi: "Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!" Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: "Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!" Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť. Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ho: "Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?" Odpovedal jej: "Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: "Nedám ti svoju vinicu." (1 Kr 21,1-6)
Božie slovo predstavuje situáciu, v ktorej Nabot mal vinicu, tá bola veľmi blízko paláca kráľa Achaba. Kráľ sa pravdepodobne stále pozeral na túto vinicu, pretože bola veľmi pekná. To, že sa na ňu pozeral, bolo dobré. Človek sa pozerá na veci, ktoré sú pekné, ktoré sa mu páčia a ktoré chce mať. Nie je v tom nič zlé. Keď sa Achab obrátil k Nabotovi a povedal: "Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu... Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ti za ňu dám peniaze. Nič nestratíš.“ Bolo to dobré. Možno si pomyslel: „Budem starší, budem mať zeleninovú záhradu blízko svojho paláca. Len natiahnem ruku a budem mať paradajku, mrkvičku.“ Iste to bol spravodlivý kráľ, ktorý sa obrátil na Nabota, pretože chcel mať tú vinicu. Lenže Nabot povedal: „Nemôžem ti dať tú vinicu.“ Prečo mu ju nemohol dať? Pretože bola jeho dedičstvom. Bola pre neho veľmi, veľmi vzácna. Možno v tej vinici pracoval ešte jeho prastarý otec, starý otec, otec. Videl únavu tých, ktorí v nej pracovali a povedal: „Nemôžem ti dať túto vinicu.“ Mal na to právo. Situácia pokračuje ďalej. Kráľ Achab sa vrátil domov a Božie slovo hovorí, že mal takú zlú náladu, že nemohol ani jesť. Do toho nešťastne vstúpila jeho manželka Jezabel. Čo vlastne urobila? Povedala mu: „Ale ja ti v tom pomôžem.“ Jezabel sa do toho veľmi aktívne zapojila a urobila to, že ukula škaredý, veľmi zlý plán, v ktorom vyhlásili Nabota, kvôli tomu, že im nemohol dať túto vinicu, za toho, ktorý mal byť potrestaný. Urobila celý plán tejto aktivity, o tom je možné čítať v tejto kapitole ďalej. A potom sa stalo to, že Nabot bol odsúdený ako ten, ktorý sa rúhal Bohu. Vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že Nabot zomrel. (1 Kr 21,13) V Poľsku sa hovorí: „Dôjsť do cieľa aj cez mŕtvoly.“ Presne tak to urobila Jezabel a pomohla svojmu manželovi. K tej vinici prišli takým spôsobom, že ukameňovali človeka, ktorému patrila táto vinica. To, že kráľ Achab chcel tú vinicu mať, bolo dobré. Problém bol v spôsobe jeho konania a v tom, že jeho život závisel od toho, že chcel niečo mať.
Nemôžeme dopustiť, aby náš život závisel od toho, že chceme niečo mať. Nechcem tým povedať, že nemôžeme po veciach túžiť, ale nemôžeme dopustiť, aby náš život od toho závisel. V tomto prípade kráľ Achab usmrtil človeka, lebo mu nechcel dať vinicu. Po jeho smrti vstúpil do tejto vinice, to znamená: Pošliapal človeka, ktorý pracoval v susedstve, aby do nej vstúpil. Všetko sa začalo tvrdosťou srdca tohto kráľa, pretože ho vôbec nezaujímalo to, že to bolo Nabotove dedičstvo, ktoré mu patrilo a bolo pre neho všetkým. Tu je možné vidieť škaredú tvrdosť srdca, ďalej klamstvo, v ktorom bol nespravodlivo obvinený človek, ktorého zradili a zomrel. U kráľa Achaba mala chamtivosť takýto postup. Čo mal urobiť? Mal sa pozerať na to, čo mal, vychutnávať to a učiť sa deliť s tým, čo mal. Nemôžeme dopustiť, aby náš život závisel od tých, ktorí nám dávajú veci. Náš život má závisieť od Pôvodcu vecí, ktorým je Boh. Vychutnávaj to, čo máš a nebudeš závisieť od vecí, ale od toho, ktorý je Pôvodcom vecí. Takým znamením toho, že vieme vychutnávať veci, ktoré máme a závisieť od Pôvodcu vecí, je schopnosť deliť sa o veci, ktoré máme. Napriek túžbe po niečom, je potrebné, vedieť sa zastaviť, vrátiť sa. Vychutnávať to, čo máš, neznamená, netúžiť po veciach. Znamená to: Všimnúť si, že máš a vedieť povedať „ďakujem“ Pôvodcovi, ktorý dáva. Samozrejme, že je potrebné, túžiť po veciach. Boh nám veľmi rád dáva veci. Je veľmi dobrý a štedrý. Závisieť na Pôvodcovi vecí, ktorým je Boh znamená: Vychutnávať to, čo máš a deliť sa o to.
Myslím si, že nikdy nemáme a ani nebudeme mať tak málo, aby sme mohli povedať: „Nie je možné podeliť sa s niekým.“ Myslím si, že vždy sa to dá. Pamätám si jeden vtip: Mamička sa pýta svojho synčeka: „Prečo si sa o to jablčko, ktoré som ti dala, nepodelil so svojím mladším bratom? A on odpovedá mamičke: „Pretože jablčko bolo také maličké, že ani nemalo druhú polovicu.“ Každé jablčko, aj keď je veľmi maličké, má dve polovice. Všetko má svoju druhú polovicu. O všetko, čo máš, sa dá podeliť s druhým, s tvojím blížnym, s tým, ktorý to potrebuje. Dá sa vychutnávať to, čo máš, ale dá sa z toho aj dať, podeliť sa s druhým. Takým spôsobom budeme závislí na Pôvodcovi, ktorý dáva. Nebudeš otrokom toho, čo máš, ale budeš slobodný v tom, čo máš. Ako môžeš byť slobodný? Tak, že budeš závislý na Pôvodcovi, ktorý dáva. Ako budeš závislý na Pôvodcovi, ktorý dáva? Tak, že budeš vychutnávať to, čo máš a deliť sa o to. Dá sa povedať: „čím závislejší, tým slobodnejší“. Normálne to funguje ináč. Nedá sa povedať, že závislý je slobodný, ale v Pánovej logike, je to tak. Čím si závislejší na Pánovi, na tom, čo ti On dáva, čím viac sa na Neho zavesíš a čím viac si budeš vedomý toho, že od Neho závisí tvoj život a že On ti dáva veci, tým budeš slobodnejší. Čím viac sa budeš deliť, tým viac dostaneš. Normálne to funguje tak: Keď máš v banke konto, čím viac peňazí vyberieš, tým menej ti ostáva. Lenže s Pánom to funguje ináč. V Jeho logike to funguje tak: Čím viac dáš, tým viac sa stávaš závislý na ňom, pretože keď dávaš zo svojho konta, t.j. z vecí, ktoré od Neho dostávaš, On je povinný doplniť tvoje konto v banke. Vychutnávaj to, čo máš a deľ sa o to, čo máš a budeš závislý na Bohu - Pôvodcovi, ktorý je Darcom a veľmi rád ti dáva.
Štvrtok 12.2.2009
prednášajúca: Wiesia Koczulap
