Čas Adventu
Drahí bratia a sestry,
„A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti“ (Mich 5,1).
Micheáš je jeden z prorokov, ktorí hlásali Mesiášovo narodenie. Jeho proroctvo zaznieva 722 rokov predtým, ako sa splnilo. Matúš ho vo svojom evanjeliu cituje preto, aby ukázal, že keď sa Ježiš narodil v Betleheme, naplnili sa Písma.
Na prvý pohľad na tom nie je nič zvláštne. Sme zvyknutí prijímať biblické fakty. Je to teda proroctvo o narodení Mesiáša. Čosi, čo sa stalo. Napriek tomu má toto prorocké slovo aktuálny náboj. Je pozvaním k tomu, aby sme dúfali v Pánove prísľuby. Medzi Micheášovým proroctvom a Ježišovým narodením prešlo mnoho storočí. Tí, ktorí čakali, že sa prísľub naplní, čelili dlhému vyčkávaniu. Čas plynul, a nič sa nedialo. Možno práve také vyčkávanie na realizáciu prisľúbenia, ktoré sa dlhý čas nenapĺňa, nás oslabuje a uzatvára do komplexu nemohúcnosti. Oberá nás o odvahu konať a bráni nám, aby sme sa otvorili vízii nádeje. To, čo zostáva, je ťažoba ubiehajúceho času, a nič sa nemení. Mohol by som to nazvať betlehemským komplexom - zostať stále malými a v očakávaní.
Ale nie je to tak. „Ten najmenší bude kmeňom, najdrobnejší mocným národom. Ja, Pán, to v príhodnom čase urýchlim“ (Iz 60,22). Izaiáš ohlasuje nádej národu, ktorý sa vracia z exilu do Izraela a pritom vyzerá ako zničený. Bude možný návrat k stratenej sláve?
Boh stále prekvapí svoj ľud a neváha ohlásiť, že sláva nového domu bude oveľa väčšia ako toho prvého (Ag 2,9). Tieto prorocké slová vedia nami zalomcovať a vytrhnúť nás z rutiny. Boh stále robí nové veci a očakávanie na jeho prísľuby nerobí nič iné, než rozširuje našu víziu. Teda tak ako hovorí Pavol: ‘navzájom sa potešujme a povzbudzujme jeden druhého v nádeji’.
Ako na to?
1. Nesťažujme sa na bratov a sestry a ani na životné skúšky. To akurát uháša nádej a ochladzuje entuziazmus.
2. Ustavične sa radujme a vzdávajme vďaku. Radosť posilňuje našu vôľu a chvála očisťuje oči našej mysle.
3. Nech medzi nami bohato prebýva Kristovo slovo. Ono je Božou mocou na spásu.
4. Vaša miernosť a vľúdnosť nech je známa všetkým. Vydávajme svedectvo o Ježišovej prítomnosti medzi nami úprimnosťou slova a silou vzájomnej lásky.
Toto sú indikácie pre tohtoročný Advent. Je to čas očakávania, čas naplnenia prísľubov. Boh svoje prísľuby naplní, ale je na nás, aby sme vyčkávali správne. Má to byť prorocký spôsob vyčkávania, a to znamená, že predbehneme ich uskutočnenie.
Všetci hovoria o kríze, ale pre nás je to čas požehnania. Nie preto, že netrpíme krízou, ale preto, že je to ideálny čas ohlasovať Pánovu vernosť, Boha, ktorý nikdy nesklame svoj ľud. Práve preto sa obleč do šiat radosti a nádeje, prijatia a štedrosti, aby všetci videli, že si dieťa Boha, ktorý sa nebojí prichádzajúcich udalostí, naopak, je ich Pánom.
Bratov a sestry z celej Koinonie chcem jednoducho vyzvať: raduj sa a buď štedrý. Sami si zvoľte nejaké odriekanie a to, čo pritom ušetríte, dajte na potešenie núdznemu, ktorý žije medzi vami. Pri vašom stole nech je stále miesto na prijatie, aby ste spolu s tými, ktorých vám Pán pošle, mohli lámať chlieb bratskej lásky. Milujte a nasycujte v radosti.
A vy, zasvätení, buďte prví príkladom.
Požehnaný Advent!
o. Alvaro Grammatica
generálny pastier
Plzeň-Valcha, 20. novembra 2011
