Svedectvá
Na snežnej bombe bolo super. Spoznala som nových ľudí. A bolo to tam super. To bolo to najkrajšie, čo som zažila. Som rada, že som vás spoznala. Už sa teším na ďalšie stretko.
Klaudia, Sečovská Polianka
Na stretnutí som stretla kopec nových ľudí a mnoho nových priateľov a som veľmi rada, že som tam bola. Som vďačná Pánu, že mi umožnil ísť tam a zažiť to, čo som tam zažila. Bolo to asi to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť v roku 2006. Ďakujem vám, že ste ma medzi seba prijali.
Miška:) (Tušická Nová Ves)
Musím sa priznať, posledný večer pred Snežnou bombou sa mi tam veľmi nechcelo ísť, aj keď som vedela, že na stretku mladých nikdy nie je, nebolo a ani nebude zle. A tentoraz som vôbec nemala dôvod na takúto náladu, veď ma čakali meniny :)
Všetko sa zmenilo akoby šibnutím čarovného prútika, keď som ráno, 28.12.2006, prišla na autobusovú zastávku u nás, v Polianke, a videla tam 11 natešených ľudí, pripravených na nasledujúce 3 dni.
Už v dobrej nálade a s poriadnou dávkou entuziazmu sme dorazili šťastne do Košíc, kde sme čakali na ďalšie partie mladých - postupne Kračúnovce, Ličartovce a musím sa pochváliť:) – na stretko sa mi podarilo vziať aj moju spolužiačku Mišku, „ovečku", ktorú sa mi podarilo zevanjelizovať :)
V Jasove, na mieste nášho stretka to vyzeralo pekne, len škoda, že bez snehu, aj keď „Idkáči" nás s neuveriteľnou vierou presviedčali, že ďalší deň budeme mať sneh a bude to pravá SNEŽNÁ BOMBA. Bol pre nás pripravený program, prednášky, super animácie, „Idkáči" boli perfektní a náš Pán ešte drsnejší a dzivší:) Tí, čo tam boli, vedia, o čom hovorím.
Ďalší deň sme mali opäť prednášky, po ktorých nasledovala skúsenosť s Bohom, aby každý zakúsil, aký je mocný. Mne sa najviac páčili dve dynamiky: Goliáš a Dávid a skúsenosť v lese s priateľom a Ježišom, ktorého predstavovalo lano.
V prvej dynamike sme mali trafiť fľaše (Goliáša) snehovou guľou vzdialené 2-3m a mne sa to nedarilo. Mali sme 5 pokusov, no nešlo to. Predstavovala som si, že mojím Goliášom je strach - v niektorých životných situáciách, strach zo školy, vo vzťahoch. Potom som si uvedomila, že možno preto sa mi to nedarí, že strach, ktorý mám, je taký veľký, že nie je ľahké ho prekonať. Nakoniec sa mi to podarilo a bola som neskutočne šťastná. Verím, že tak, ako som zhodila tú fľašu, prekonám aj ten strach.
Druhá dynamika, ktorá mi dala mnoho, bola v lese. Mali sme zaviazané oči a držala som sa iba lana (Ježiša) a kamaráta. Vtedy som vo vnútri, keď som sa modlila, začula hlas, ktorý mi hovoril: „Neboj sa, ja budem stále s tebou. Ja ti pomôžem, keď ti bude ťažko, vo všetkých problémoch. Verím tomu, že to bol Ježiš. Aj keď som nevedela, ako ďalej, keď som nemohla nájsť ďalšie lano, prišiel ku mne niekto, kto mi pomohol. Tak verím aj tomu, že v živote to Pán zariadi tak, že mi pošle do cesty anjela, ktorý ma bude strážiť.
Takto spolu, ako jedno spoločenstvo sme prežili úžasné dni s naším Pánom a vykročili do života s novým životným štýlom – ŽIŤ ŽIVOT CHVÁLY!
Ďakujeme, „Idkáči", bolo to dzivé a drsné :)))
Ivka, Sečovská Polianka
